Svätí košickí mučeníci
Marek – Melichar – Štefan
patróni eRka

Zomreli v Košiciach mučeníckou smrťou 7.9.1619.
Zabili ich povstaleckí vojaci za to, že sa nechceli vzdať viery.

Ježiš od nich žiadal svedectvo o prítomnosti lásky vo svete. Svedectvo pre ľudí, ktorí už prestali v lásku veriť, ktorým láska chýba v konaní. Aby táto viera v srdciach ľudí znovu ožila, aby sa ľudia o láske presvedčili, podali Marek, Štefan a Melichar dôkaz - obetu vlastného života, čím sa najviac mohli podobať Ježišovi.

Prosme našich patrónov o svetlo a silu pre eRko. Veď ich služba bola v mnohom podobná našej službe. Aj dnešná doba potrebuje svedkov.

Svätí Marek, Melichar a Štefan,
pomáhajte nám dnes byť svedkami radosti z viery.

Ako sme si ich vybrali za patrónov?

Hneď po nežnej revolúcii prvá verejná činnosť nás, ešte ako Hnutie kresťanskej výchovy detí, pracujúcich v apoštoláte s deťmi počas totality, ktorí sme neskôr založili eRko, spočívala v príprave a priebehu prvej celoslovenskej katechetickej hry pod názvom: „Strom viery“. Pripravovali sme ju od novembra 1989, vyhlásili sme ju od 29.4.1990 do 30.8.1990.
Vychádzajúc zo životopisov blahoslavených troch košických mučeníkov Štefana, Melichara a Marka sa odvíjalo niekoľko konkrétnych úloh pre deti. Bola vytvorená aj brožúrka, ako metodická pomôcka k hre. Pravidlá hry boli rozposlané na všetky farské úrady na Slovensku. Hry sa zúčastnilo asi 2000 detí. Každé dostalo pamätný list podpísaný o. biskupom A. Tkáčom.

Na stretnutí „celoslovenskej rady“ 11. — 14. mája 1990 v Súľove sme sa rozhodli, že duchovnými patrónmi HKVD budú blahoslavení traja košickí mučeníci, hlavné vzory z katechetickej hry „Strom viery“, ktorá bola vlastne prvým verejným celoslovenským podujatím pre deti. Vyberali sme z týchto navrhovaných patrónov (+ počet hlasov) —Traja košickí mučeníci 5, Don Bosko 3, sv. Dominik 2, Mária Goretti 1, sv. Terezka 1, slov. svätý 1, Pius X. 1, Michal Archanjel 1, sv. Jozef 1, Andrej a Benedikt 1, Gorazd 1.

Od začiatku sme sa modlili aj za svätorečenie našich patrónov. Na jar 1995 sme znova pripravili hru ku blahoslaveným Košickým mučeníkom s názvom Cesta radosti. Dôvodom bola príprava na očakávané svätorečenie našich patrónov. To sa uskutočnilo v júli v Košiciach. Na stretnutie so sv. otcom Jánom Pavlom II. prišlo 300 eRkárov.

Sviatok patrónov eRka oslavujeme 7. septembra. Môžu nám byť oporou, obracajme sa na nich, pozívajme ich ku svojej erkárskej práci, raďme sa s nimi, čo by robili oni dnes na našom mieste....

Malá rada pre každého eRkára osobne: Prečítaj si o nich nasledujúce informácie. Vyber si jedného z nich, ktorý ti je svojim životom a správaním najbližší (je podobná povaha ako ty) a skús si o ňom zistiť niečo viac. Môžeš sa k nemu aj osobitne obrátiť s prosbou o pomoc vo svojej eRkárskej práci, vezmi ho so sebou na stretko.....

-------------

Marek Križin (1588 - 1619)
Jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci (severovýchodne od Záhrebu) kde sa Marek narodil v roku 1588. Jeho otec bol dôstojník. Okrem krstného mena Marek mal chlapec aj meno Štefan. Marek prežil pokojné detstvo v dobrej, nie zámožnej rodine.
V tom období bolo Chorvátsko najkatolíckejším kútom Uhorska. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (dnešný Graz), kde študoval filozofiu. Hneď po príchode vstúpil do Mariánskej kongregácie. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole sv. Ignác z Loyoly). v septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. Krátko nato zložil doktorské skúšky.
Cestou do horného Uhorska sa zastavil v svojej domovine, kde ohnivými kázňami povzbudzoval spolurodákov. V roku 1616 prišiel do Trnavy, kde mu ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň, ktorý sídlil v Trnave, zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež funkciu ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským archidiakonom (biskupstvá boli rozdelené na archidiakonáty) a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom. Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. V tom čase sa veľmi šíril kalvinizmus. Katolíkov utláčali, Marek ich teda povzbudzoval, aby vytrvali. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie aby sa mohol viac venovať kňazskej službe v pastorácii. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.

Stručný súhrn: Pre nebo dozrel vo veku 31 rokov (4 roky bol kňazom). Bol prvým spolupracovníkom arcibiskupa, ktorý ho pripravoval na prevzatie biskupského úradu. Ku kňazskej práci sa Marek dostával oveľa menej, ako by sám chcel. Organizačné veci ho veľmi nebavili, ale cítil, že sú dôležité. Túžil sa venovať ľuďom ako obyčajný kňaz, ale poslušne prijímal a plnil ako najlepšie vedel všetky zverené úlohy – vykonával úrad riaditeľa škôl, úrad ostrihomského kanonika i úrad správcu majetkov.

Čím by bol v eRku Marek dnes (keby nebol kňazom)?
Marek by sa možno stal zodpovedným celoslovenským radarom alebo vedúcim niektorého oblastného centra napriek tomu, že on sám by si radšej vybral obyčajnú prácu s deťmi a netúžil by po žiadnych organizačných úlohách. Zverené úlohy by prijímal s dôverou ako cestu za Pánom. Verne a dôsledne by ich plnil a s pokojnou vytrvalosťou by bol istotou v organizačnej štruktúre.
Sv. Marek, posilňuj nás vo vernosti a vytrvalosti.

Melichar Grodziecki, SJ (1584 - 1619)
Narodil sa v roku 1584 v sliezskom Tešíne (Poľsko). Jeho predkovia pochádzali z poľského Grodzieva. Z rodiny Grodzieckych pochádza viacero cirkevných hodnostárov. Melicharov strýko Ján bol od roku 1582 biskupom v Olomouci a založil jezuitské kolégium v Brne. Biskupov mladší brat Václav bol prepoštom. Ďalší Melicharov príbuzný P. Stanislav Grodziecki bol rektorom krakovského kolégia Spoločnosti Ježišovej. Melicharovým príbuzným bol aj blahoslavený Ján Sarkander, umučený v Olomouci 17. marca 1620.
Rodina poskytla Melicharovi dobrú kresťanskú výchovu. Okolo roku 1595 odišiel študovať na jezuitské kolégium vo Viedni. 23. mája 1603 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. 22. mája 1605 zložil rehoľné sľuby. V tom istom čase tam bol v noviciáte aj Štefan Pongrácz.
Istý čas ostáva v Brne kde vyučuje v nižších triedach tamojšieho kolégia. Neskôr odchádza študovať rétoriku do Neuhausenu. Od roku 1608 študuje v Prahe filozofiu. v rokoch 1610 – 11 učí na gymnáziu v Štajerskom Hradci (dnešný Graz), kde sa spoznal s Marekom Križinom. V roku 1612 sa vracia do Prahy študovať teológiu.
Venuje sa aj hudbe. Už po dvoch rokoch teológie ho v pražskom sirotinci vysvätia za kňaza. 30-ročný novokňaz sa stáva riaditeľom výchovného ústavu sv. Václava (ubytovňa pre chudobných študentov), súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny. Po vypuknutí 30-ročnej vojny musia jezuiti opustiť Prahu. Páter Melichar prichádza v júni 1618 na východné Slovensko. 16. júna 1619 skladá Melichar Grodecký do rúk P. Dobokaya slávnostné rehoľné sľuby. Začiatkom roka 1619 prichádza do Košíc ako kňaz cisárskych vojsk.

Stručný súhrn: Pre nebo dozrel vo veku 35 rokov (5 rokov bol kňazom). Mal všestranné schopnosti. Vedel s každým ľahko nadviazať rozhovor, deti a mladých učil s láskou. Mal rád hudbu. Počas štúdia teológie v Prahe dirigoval ústavný orchester. Potom sa stal riaditeľom Ústavu chudobných študentov sv. Václava. Vedel si dobre zorganizovať prácu a využiť čas tak, aby všetko stihol. Pomáhal zvereným študentom tak, že odchádzal za bohatými ľuďmi a prosil ich o pomoc. Takto získaval peniaze i pre svoj ústav. Núdza podporovala jeho vynaliezavosť a vtipnosť. Bol láskavý a taktný pri rozdeľovaní tým, čo boli odkázaní na jeho podporu. Svoje starosti denne predkladal Ježišovi v modlitbe. Keď bol preložený z Čiech na Slovensko, šiel peši, cesta mu trvala skoro 3 mesiace. Začiatkom roka 1619 prišiel do Košíc s poslaním duchovnej služby cisárskym vojakom. V lete 1619 po duchovných cvičeniach zložil večné rehoľné sľuby.

Čím by bol v eRku Melichar dnes (keby nebol kňazom)?
Melichar by možno viedol niektorý detský či mládežnícky spevokol, vzdelával by vedúcich a možno by sa staral aj o hmotné zabezpečenie – hľadal by zdroje a písal projekty. Keďže bol veľmi všestranný, tak by všetky dary, ktoré v sebe objavoval, horlivo (naplno) využíval v službe druhým.
Sv. Melichar, roznecuj našu horlivosť.

Štefan Pongrácz, SJ (1583 - 1619)
Narodil sa v roku 1583 v obci Alvinc pri meste Alba Julia v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko). Pochádzal zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. V detstve obľuboval vojenské hry.
Štefan študoval na jezuitskom kolégiu v Kluži, kde sa rozhodol pre rehoľné povolanie. Rodičia od neho očakávali vojenskú alebo politickú kariéru, preto sa mu to snažili vyhovoriť. Napokon ustúpili, a tak mohol 8. júla 1602 vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát robil v Brne, kde 11. júla zložil prvé rehoľné sľuby. Po štúdiu filozofie vyučoval v Prahe na gymnáziu. V Ľubľane študoval filozofiu, rétoriku v Celovci (Klagenfurt). Teológii sa venoval v Štajerskom Hradci (dnešný Graz). Po ukončení štúdia v roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Páter Pongrác odchádza do Humenného kde sa stáva riaditeľom školy a maďarským kazateľom.
Medzitým žiada cisársky kapitán Košíc Ondrej Dóczy jezuitov, aby založili stálu misiu v meste a aby Štefana uvoľnili pre službu v Košiciach. Predstavení vyhoveli a Štefan v roku 1618 prišiel do Košíc. Spolu s Melicharom – duchovným pre cisárskych vojakov - bývali v kráľovskom dome, kde zriadili aj kaplnku. Po duchovných cvičeniach v lete 1619 v Humennom odchádza Pongrác do Šariša ku kráľovskému radcovi Žigmundovi Péchymu, aby ho potešil v ťažkej chorobe. Tu sa dozvedel o Rákociho pochode na Košice, kam sa okamžite vrátil.

Stručný súhrn: Pre nebo dozrel vo veku 36 rokov (4 roky bol kňazom). Počas svojich štúdií sa naučil modliť a počúvať Ježišov hlas vo svojom srdci. Istý čas slúžil chorým v nemocnici - ošetroval, povzbudzoval ich slovom i úsmevom, pripravoval a podával im lieky. Potom sa učil postarať sa sám o seba počas putovania po krajine. Znášal zmeny počasia, spoznával život ľudí a rozprával sa s nimi, zarábal si na jedlo prácou. Jeho predstavení si ho cenili pre jeho charakterovú bezúhonnosť, rehoľnú disciplínu, hlbokú vieru, spolucítenie s Cirkvou a obetavú apoštolskú lásku. Po vysviacke učil deti a mládež náboženstvo a vykonával kňazskú službu v Humennom. Tu bol aj v lete 1619 spolu s Marekom Križinom na duchovných cvičeniach.

Čím by bol v eRku Štefan dnes (keby nebol kňazom)?
Štefan by možno svojou húževnatosťou bol „motorom, iskrou“, povzbudzoval by iných a prijal by akúkoľvek službu, ktorú by eRko potrebovalo. On vedel, že pred Pánom žiadna úloha nie je menejcenná, ak sa vykonáva s láskou – v tom by mu pomáhala hlboká viera, ktorú si denne prehlboval.
Sv. Štefan, prehlbuj našu vieru.

Čítaj článok: Cesta k svätosti a svätorečenie

Čítaj článok: Sv. Otec JP II. a eRko | komix o patrónoch